image (26. november 2010)

Prvé číslo

 

Čo sa mi v škole páči/nepáči

Nepáčia sa mi triedy po vyučovaní. Papiere na zemi, neporiadok v laviciach a vedľa odpadkového koša nesvedčia o tom, že študenti našej školy sa hrdia tým, že sú gymnazisti.  

Nepáči sa mi neporiadok, ktorý ostáva po skončení vyučovania v triedach a na chodbách. Je možné, aby naši žiaci nevedeli, že odpadky patria do koša?

Ing. Igor Krucovčin

 

Čo sa sluší a čo nie

 

SMS správy

Výhodou SMS (Short Message Service) je, že sa spoľahlivo dostanú k prijímateľovi, najneskôr vtedy, keď znova zapne mobilný telefón, prípadne keď opustí oblasť nepokrytú signálom.

Obsahom správne napísanej SMS má byť veta alebo vety, ktoré odpovedajú na otázky: Kto?, Čo?, Prečo?, Kedy? a Kde?. Poradie odpovedí na uvedené otázky môže byť individuálne.

Príklad: „V kancelárii budem až o 12:00, mešká vlak. Dovidenia. K. Nováková“

Z tohovyplýva:

Kto? = ja (K. Nováková)

Čo?   = som nepresná

Prečo? = mešká vlak

Kedy? = o 12:00

Kde? = v kancelárii 

Je to určite kratšie ako: „Vážený pán XY, mešká vlak, a preto budem v kancelárii až o 12:00 h. Prosím Vás preto o prepáčenie, s pozdravom Z.“ Prijímateľ takej správy sa potom ani nemusí zaoberať zbytočne dlhou odpoveďou; stačí napísať „v poriadku“ a všetko je vybavené.

 

Čo nového na škole/Školské oznamy

 

Exkurzia Brusel – Londýn – Štrasburg

Niektorí žiaci našej školy sa v dňoch 19-24.10.2010 zúčastnili spoznávacej exkurzie po európskych metropolách. Dlho plánovaný výlet splnil všetky očakávania a každý zo zúčastnených si pri ňom prišiel na svoje.

V utorok sme sa o druhej poobede spolu s profesorkami, p.p Chorvátovou a Pellerovou, stretli pred školou a vydali sme sa na cestu. Prvou zastávkou bol Brusel, ktorý je označovaný tiež ako kultúrne centrum Európy. Napriek tomu, že do tohto mesta sme prišli v skorých ranných hodinách po noci strávenej v autobuse, všetci sme boli plní elánu a chuti spoznávať krásy mesta.

Prehliadka Bruselu začala návštevou monumentálnej gotickej Katedrály sv. Michala a Guduly, nasledovala prehliadka hlavného námestia a ďalšou zastávkou bolo múzeum čokolády, ktoré ponúkalo návštevníkom okrem iného tiež ochutnávku pravej belgickej ručne robenej čokolády. Keď sa povie Brusel, väčšina ľudí si okrem lahodnej čokolády predstaví tiež slávne Atómium, ktoré symbolizuje molekulu železa zväčšenú stošesťdesiatpäť miliárdkrát. Ani my sme si nenechali ujsť možnosť navštíviť ho, a teda aj pokochať sa nádherným výhľadom, ktorý sa jeho návštevníkom ponúka z výšky 102 metrov nad zemou. Žiaden turista by nemal odśiť z Bruselu bez toho, aby  videl tzv. Manneken pisa, slávnu belgickú sochu cikajúceho panáčika, ku ktorého vzniku sa viaže množstvo zaujímavých príbehov. Socha je prezliekaná každý deň, pri našej návšteve, keďže bol sychravý upršaný deň, mal na sebe modrý pršiplášť. Po náročnom dni sme si oddýchli spánkom v hotelovej posteli, čo bolo niečo, čo vedeli po noci strávenej v autobuse všetci oceniť.

Na druhý deň ráno sme opustili hotel a vybrali sme sa do autobusu, aby sme mohli pokračovať v ceste, tentoraz za Lamanšský prieliv. Po asi hodinovej ceste trajektom sme sa dostali do Anglicka a o necelé dve  hodiny sme už stáli pred Greenwichským parkom, najstarším kráľovským parkom Londýna. Parkom tiež prechádza nultý poludník, a tak si sme si vyskúšali, aké to je, stáť jednou nohou na západnej a druhou na východnej pologuli. Ďalšou zastávkou bola známa pevnosť Tower nachádzajúca sa na severnom brehu rieky Temže a Tower bridge, ktorý je priamo oproti pevnosti. Kto sa chcel pokochať pohľadom na významné osobnosti z celého sveta či odfotiť sa s legendárnymi Beatles či Marilyn Monroe, mal tú možnosť v múzeu voskových figurín Madame Tussaud. A po ňom nasledovala pre niektorých najlákavejšia zastávka celého výletu – Oxford street, tri kilometre dlhá ulica plná obchodov so značkami, na aké si len spomeniete. Ak niekto nemá rád masy ľudí, toto pravdepodobne nie je miesto preňho. No nikto z našich študentov sa tým nedal odradiť a všetci sme sa rozbehli do obchodov. Po dvojhodinovom rozchode, ktorý sa zdal mnohým prikrátky, sa celá skupina zasa stretla a vybrala sa k hotelu.

Ráno sme si po raňajkách všetci zasa zbalili veci, naložili ich do autobusu a vybrali sa ďalej spoznávať londýnske atrakcie. Prvou zastávkou tohto dňa bolo Britské múzeum, ktoré je jedno z najväčších a najvýznamnejších múzeí kultúry a histórie na svete. Tiež sme neobišli Westminister Abbey, Trafalgar Square či Piccadiĺly Circus. Počas celého pobytu v Londýne na nás dýchala tamojšia atmosféra, ktorá je nezameniteľná s tou slovenskou. Na každom kroku sme mali možnosť vidieť typické londýnske „doubledeckery“, červené telefónne búdky či množstvo rovnakých taxíkov charakteristických pre Londýn. A okrem toho ľudí, na ktorých by si na Slovensku mnohí istotne ukazovali prstom. Že má niekto ružové vlasy, poľovnícky klobúk či pančuchy s Mickey Mouse-om v centre mesta? Nech má! Napriek tomu na londýnskych uliciach nie je stredobodom pozornosti Londýnčanov, zdalo sa nám, že jediní, kto týmto ľuďom venoval pozornosť, sme boli my.

Nasledujúca noc bola jednou z najnáročnejších, keďže sme po asi dvojhodinovej ceste, kedy väčšina z nás zaspala, boli nútení zasa vstať a stráviť približne hodinu a pol na trajekte. Následne sme prišli do mesta Calais na severe Francúzska, odkiaľ to bol ešte hodný kus cesty do známeho francúzskeho mesta, Štrasburgu, kam sme mali namierené. Tu sme navštívili gotickú katedrálu Notre-Dame de Strasbourg, ktorá je štvrtým najvyšším kostolom na svete. Zaujímavosťou je, že katedrála nikdy nebola kompletne dostavaná, má totiž len jednu vežu, a tak nech sa na ňu pozeráte z akejkoľvek strany, vždy máte pocit, že na ňu hľadíte z profilu. Ďalším bodom programu bola vyhliadková plavba loďou, počas ktorej sme mali možnosť vidieť okrem kostolov a historických budov v Štrasburgu vidieť moderné budovy  Rady Európy, Európskeho parlamentu či Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, a to všetko z pohodlia presklenej loďky. Následne sme sa prešli malebnou časťou Štrasburgu zvanou Petite France, čiže Malé Francúzsko. Pred náročnou cestou na Slovensko sme si „dobili baterky“ v  tzv. Formule 1.

Výlet dopadol nad naše očakávania a splnil všetky naše predstavy o vydarenom školskom zájazde. Spoznali sme európske metropoly, a to oveľa zaujímavejším spôsobom ako na hodinách geografie. Možno jeho jedinou chybou bolo,  že netrval dlhšie.

Silvia Švejdová, Alica Blažeková

Športový deň v našej škole

V piatok 8. októbra sa v našej škole konal športový deň. V rámci tohto už tradičného podujatia sa uskutočnili dva turnaje: futbalový a basketbalový. Nakoľko sú tieto dva športy v našej škole veľmi populárne, účasť študentov/divákov bola vysoká. Obidvoch turnajov sa zúčastnili zástupcovia/reprezentanti takmer všetkých tried, od V.O až po IV.B.

Príjemnú atmosféru zabezpečila školská kapela pod dohľadom pána profesora čižmára. O svojom speváckom talente nás presvedčili Zuzana Winklerová a Klaudia Říhová. S trochu iným talentom sa nám predviedli Peťo Albrecht, Peťo Pupík, Tomáš Kubina a Adam Mišovský, chalani zo IV.OB, ktorí nám predviedli, ako vedia narábať s diabolom.

A kto vyhral? To vlastne nebolo dôležité. Ale pre úplnosť informácií. Na futbalovom turnaji sa najviac darilo VIII.O, víťazmi basketbalového turnaja sa stali študenti III.A. Sláva víťazom česť porazeným, veľká vďaka organizátorom!

                                                                                         Jakub Kocourek, I.B

   Matematika inak na kongrese v Bratislave  

V dňoch 21.-23. októbra tohto roku sa uskutočnil v bratislavskom hoteli Kyjev Kongres mladých bádateľov – prírodovedcov. Prezentovať svoju prácu, inými slovami na podujatie  organizované občianskym združením Mladí vedci, bol komisiou expertov vybraný (z viac ako šesťdesiatich prác) aj projekt nášho študenta I.B -  Filipa Konečného. Matematika inak zaujala nielen odbornú komisiu, ale hlavne 24 zúčastnených študentov.

Hlavným cieľom kongresu (nie súťaže) bolo získanie skúseností z prezentácie seba a svojej práce pred expertmi a publikom z celého Slovenska. Trojdňové nasávanie kongresovej atmosféry ukončilo individuálne vyhodnotenie plusov a mínusov projektov a jednotlivcov,  doporučenia pre budúcnosť. Najlepšie práce boli ocenené diplomom a vecným darom, ostatní študenti získali certifikát o účasti na kongrese (pozri obrázok).   

  Ing. Igor Krucovčin  

  Hodnotiaca komisia a náš študent: Filip Konečný z I.B.    

 

 Medzinárodný deň školských knižníc

K mesiacu október už neodmysliteľne patrí aj Medzinárodný deň školských knižníc, ktorý na našej škole už 6. rok organizovala Školská knižnica Gymnázium Malacky v spolupráci s PK SJL a UMK a so študentmi. Hlavnými cieľmi tohto ročníka bolo zisťovanie, či sú knižnice rozmanité, náročné, pružné a tiež pomocou zábavnej formy podporiť u žiakov dobrý vzťah ku knihe a čítaniu. Či sa to aj skutočne podarilo, sa dozviete na konci článku.

Samotný program sa začal pásmom poézie žiakov I.O triedy  pod vedením pani profesorky Pagáčovej, ktorí si v ŠK vyhľadali najobľúbenejšie básničky a na MDŠK nám ich priblížili formou prednesu. Naši najmenší spolužiaci nám predviedli, že hoci sú modernými deťmi, nesedia len pri počítači a dokážu sa naučiť pár pekných veršov. Veľký záujem u žiakov vzbudila súťaž Školská knižnica vs. internet pod vedením pána profesora Krucovčina, ktorej priebeh bol veľmi dramatický. Súťaž sa však skončila remízou. Porota, ale i samotní študenti zistili, že v dnešnej ,,internetovej“ dobe sú pojmy, ktorých význam, ale i pravdivosť nájdeme skutočne len v knihách. Súčasne s touto súťažou prebiehalo v školskom kine divadelné predstavenie Popoluška, ktoré si pre nás pripravili žiaci IV.O. Svojou prítomnosťou nás poctili aj hostia z Literárneho informačného centra z Bratislavy, na čele so šéfredaktorkou časopisu Knižná revue PhDr. Margitou Bizíkovou, zástupcu šéfredaktorky PhDr. Radoslava Matejova a redaktorky PhDr. Marty Bábikovej. Hostia otvorili besedu s názvom Súčasná literatúra v médiách, v ktorej okrem výkladu a objasnenia tejto tematiky,  horlivo diskutovali s našimi maturantmi aj o iných problémoch literatúry.

Diskusia žiakov s hosťami z Literárneho informačného centra

 Po skončení debaty nám ochotne poskytli rozhovor, v ktorom odpovedali na otázky týkajúce sa nielen literatúry a kníh, ale i bežného života, z ktorého vám prinášame  krátku ukážku:

Čo vás najviac napĺňa na tejto práci, ktorú vykonávate? 

PhDr. Matejov: „Ja stále vravím, že na túto otázku je veľmi jednoduchá odpoveď. Prídete do práce a čítate. A to je to, čo ma fascinovalo. Ja ani neviem, či som to chcel v živote robiť, ale celý váš pracovný čas je čítanie a čítanie. A to ma baví.“

Ako ste sa dostali k literatúre? Viedli vás k tomu od malička rodičia, alebo ste jej prišli na chuť až neskôr?

PhDr. Biziková : „Sama,  sama. To sa ani nedá nejako vnútiť. Mali sme doma síce viacej kníh ako ostatní, ale nikdy som k čítaniu nebola nútená. Nemali sme televíziu do mojich dvanástich  rokov. Na prázdniny som nechodila, takže som sa pekne venovala čítaniu.“

Aký je váš názor na vzťah dnešnej mládeže k internetu? Ako by mali podľa Vás rodičia, prípadne učitelia motivovať deti k čítaniu a ku knihám?

PhDr. Bábiková : „My doma napríklad nemáme televíziu. Je to už vyše roka. Najskôr  som si to nevedela predstaviť, pretože mám -násťročnú dcéru, ale zvykli sme si na to. Samozrejme, bez počítača sa dnes fungovať nedá. Ten však využívame zväčša na pracovné účely.“

Ako by ste zhodnotili dnešný deň? Čo by ste nám odporučili, aby bol budúci ročník lepší ?

PhDr. Bizíková : „Bola som prekvapená. Maturantov táto téma zrejme zaujala, čo bolo vidieť aj na ich vecných otázkach.“

PhDr. Bábiková : „Ja môžem len súhlasiť.  Po celý čas tu vládla príjemná atmosféra. No navrhla by som, aby si každý študent priniesol nejakú tú svoju najlepšiu alebo najhoršiu knižku. A bolo by veľmi zaujímavé,  keby sa tá istá knižka ocitla na obidvoch miestach.  Na mieste najlepšej ale i na mieste najhoršej. A práve takto sa vedú a prebiehajú  rôzne literárne debaty.“

(Pozn. red.: Aj to je jeden z dobrých nápadov a využíva ho aj náš čitateľský klub.)

 

Fotografia z priebehu súťaže Internet versus Knižnica

Takže bol cieľ Medzinárodného dňa školských knižníc splnený? Podľa nášho názoru áno. Veď posúďte podľa ankety...  

Čo je podľa tvojho názoru lepšie na vyhľadávanie informácií? Knižnica alebo internet?

Marko: „Jednoznačne knižnica. V knihe totiž človek nájde pravdivé informácie po celý čas... Nie ako na internete.“

Dávid: „Podľa mňa je oveľa lepšia knižnica, aj keď nevravím, že s internetom nepracujem.“

Nina: „Ja si myslím, že lepší a pohodlnejší je internet, pretože nám šetrí čas...“

Tomáš: „Ja sa snažím využívať internet aj knižnicu rovnako. Všetko má svoje plusy aj mínusy.“

Dávid:  „Do dnešného dňa som si myslel, že nič lepšie ako internet neexistuje. No teraz viem, že aj v knižnici si môžem nájsť veľa užitočných informácií a nemusím sa báť,  že nájdem nepravdivé informácie.“

Peter: „Podľa mňa je lepší internet. Tam jednoducho zadáte slovo, ktoré hľadáte, a hneď vám to nájde všetky podrobnosti. A máte ušetrený čas strávený pri knihách.“

Daniela: „Ja využívam obidva spôsoby, aj keď knižnicu menej, pretože v škole nemám veľa času nazvyš a doma potrebné knihy nemám... “ 

Zvykne sa hovoriť: To najlepšie na koniec. A toto pravidlo sa potvrdilo aj tentokrát. Vyvrcholením nášho cieľa bola pripravená súťaž na tému: Taká, ale i taká môže byť staroba, do ktorej sa mohli zapojiť všetci žiaci školy prostredníctvom rôznych literárnych útvarov, fotografií, výtvarných prác... Práce boli skutočne pestré, plné vtipu, optimizmu ale i smútku, a tiež konštruktívnych nápadov. Po vyhlásení výsledkov, moderátori Miroslava Zapatická a Dávid Malík, odovzdali slovo pani riaditeľke, ktorá pochválila súťažiacich, kladne zhodnotila priebeh celého podujatia a poďakovala organizátorom za príjemne strávený deň.

Dúfame, že budúci ročník bude minimálne taký úspešný, ako tento.

Kristína Klvačová a Tomáš Korych (II.C)

 

 Fotografia priebehu súťaže Internet versus Knižnica

Barbora Bezáková a Lucia Skoršepová

Európsky projekt piatich európskych partnerských škôl

Prezentácia muzikálu Pocahontas konaná v dňoch 24.-30.10.2010

Organizátor a koordinátor: Gymnasium Corvinianium Northeim (45 účastníkov) 

Spolupráca škôl: Hochschule für Musik, Theater und Medien Hannover, Nemecko (49 účastníkov), Gymnázium Tallin, Estónsko  (21 účastníkov), Gymnázium Linz, Rakúsko (21 účastníkov), Gymnázium Breclav, Česko (15 účastníkov) a ako jediná škola zo Slovenska - Gymnázium Malacky (10 účastníkov).

Študenti jednotlivých škôl naštudovali muzikál na svojich školách. Týždeň pred predstavením sa stretli v Northeime, ubytovaní boli v rodinách. Po spoločnom nácviku muzikálu nasledovali dve predstavenia pre verejnosť v mestskej hale v meste Northeim. Predstavenie videlo asi 1400 ľudí a tešilo sa obrovskému úspechu.

V budúcom roku čaká malackých gymnazistov cesta do Estónska, mladých umelcov by mal hostiť Talin. Vystúpia opäť s muzikálom Pocahontas, zo strany organizátorov je požiadavka na zvýšenie počtu malackých študentov v predstavení na dvojnásobok.

Podujatie malo okrem umeleckého zážitku prínos i v nadviazaní kontaktov a priateľstiev, komunikácii v cudzom jazyku a priblížení kultúr.

Okrem toho sa zúčastníme na vyučovaní v miestnom gymnáziu (Northeim), a taktiež budeme štartovať na športovom turnaji družstiev jednotlivých európskych krajín.

Účastníci projektu Pocahontas 2010 v Nemecku z našej školy: Bullová Alena 3.B, Repková Zuzana 3.B, Kimlička Tomáš 3.B, Havran Peter 2.B, Jesná Patrícia V.O, Michalovýchová Izabela V.O, Ríhová Klaudia V.O, Bedeová Denisa 2.A, Fuseková Simona 1.A, Jurkovičová Dana 1.A.

 

Október – Mesiac úcty k starším

V októbri/v Mesiaci úcty k starším sa uskutočnila na našej škole umelecká súťaž. Prebiehala v 2 kategóriách (v literárnej a výtvarnej) pod názvom Taká i taká môže byť staroba. Téme mesiaca sa venovalo aj rozhlasové pásmo pod názvom: ,,Prečo mám rád svojho starého otca“. Žiaci tiež pripravili program pre obyvateľov miestnych domovov dôchodcov. Pod názvom Čo dokázali v živote vytvorili študenti prezentačný panel biografií prvých maturantov našej školy.

 

 Okienko poézie a prózy 

 Cnenie 

Pocit smútku úzkosti,

mám namiesto radosti.

Miesto v tvojej triede? Prázdne.

Dúfať, že tam teraz budeš? Fádne!

 

Prestávka sa zdá byť dlhá nekonečne,

ako keby mala trvať večne.

No keď ty si pri mne,

tak rýchlo čas plynie.

 

Veľmi mi chýbaš,

dúfam, že i ty o mne práve snívaš.

Zistila som, že bez teba žiť sa mi nedá,

spadol si mi do náruče priamo z neba!

 

A ja som doteraz ani len netušila,

že k tebe ma ťahá taká mocná sila,

silnejšia než akákoľvek iná.

Práve ona moje srdce spína.

 

Tá, ktorej neprekáža žiadna vráska,

najsilnejšia zo všetkých, láska.

Sam Kopýtko

 

 

SEM ZÁHORÁK DO JE VÍC

 

NEPADAJ

POZNAJ KRAJ

ZÁHORÁK JE DYCKY NAJ

ZUATO SA AJ V PRACHU BLYŠČÍ

NEJSI MYŠ CO V DZÍRI PIŠČÍ

SI ZUATÝ KLAS NA STRNIŠČI

 

SEM ZÁHORÁK

DO JE VÍC

MÁM POKLAD

AJ KED NEMÁM

Z BOHA NIC

 

TO CO MI JE ZHORA DANÉ

HUBOKO JE ZAKOPANÉ

V KAŽDÉM JEDNÉM

RAD – RADEM

ZÁHORÁK JE NA ZÁHORÍ

TÝM NAJVJEČÍM POKLADEM

 

Na severe Slovenska

Toto leto som týždeň strávila na Orave. Možno to vyzerá, že je tam pekne chladno... v zime určite, ale v lete tam niekedy býva na zadusenie, najmä ak bývate pod plechovou strechou. Ak sa niekedy v budúcnosti na Oravu chystáte, a nechce sa vám kade-tade hľadať informácie o rôznych pamiatkach, jednoducho si prečítajte tento článok.

Zaručene najlepšia bola jazda obrneným vozidlom. Viem, nie je to pamiatka, ale stojí za to. Obrnené vozidlo nájdete pár kilometrov za dedinou Podbiel. Potom sa už len stačí objednať u majiteľa a jazda môže začať! Jazda na  niečom takom sa ťažko predstavuje, ale skúsim ju opísať. Predstavte si jazdu na húsenkovej dráhe, len s tým rozdielom, že musíte stáť a istíte sa len držaním kovových tyčí, ktoré slúžia ako zábradlie. Najskôr s vami majiteľ vozidla prejde cez horský potok a potom nasleduje jazda hore-dole (a to naozaj ako na kolotočoch!) po svahoch, kopčekoch a ,,dolinkách“. Bude to s vami pekne hádzať, budete jačať (Že nie? No tak sa stavme!) a po skončení vás ďalších päť dní budú pekelne bolieť ruky (ak ste športovec, tak by nemali...). A odmena? Perfektný zážitok, pekná fotka na pamiatku a odľahčená peňaženka.

Keď už ste pri Podbiely, zájdite aj k technickej pamiatke: k železiarni Františkova huta. Je to vlastne už len zrúcania, ktorá zblízka nemusí vyzerať práve najbezpečnejšie. Napriek tomu zariskujte a prebite sa cez burinu až k vysokému kamennému komínu bývalej pece. Ten je na celej pamiatke najzaujímavejší a pohľad zdola je zase najlepší (hneď viete, aký ma pocit žaba spadnutá do hlbokej studne). Čiže narobte pekné fotky a videá a potom to pošlite celej rodine a všetkým kamarátom... mimochodom, tie kravské výkaly okolo pamiatky som vám spomínala?

Ďalšie na rade je Múzeum oravskej dediny Zuberec – Brestová. Tvoria ho pekné drevené domčeky, väčšinou prenesené zo skutočných dedín. Tie zvyšné sú len kópie pôvodných stavieb. Múzeum je rozdelené na niekoľko častí, napríklad Mlynisko, Dolnooravský rínok a iné. Zaujímavý je drevený kostol, v ktorom vyhráva kapela (tá už nie je z dreva, aby bolo jasno). Nad kostolom stojí cintorín s márnicou, v ktorej nájdete skutočnú rakvu (nájsť skutočnú mŕtvolu bude troška komplikovanejšie...). V drevenej veži na začiatku múzea si vyskúšajte zazvoniť na požiarny zvon (to nech vás ani nenapadne!) Na trhu si môžete zakúpiť ,,logické hračky“... akože aké hračky? Dostaň guličku z klietky, postav kocky vedľa seba tak, aby na žiadnej strane neboli dve farby rovnaké... To snáď poznáte, nie? Žiaden záujem? Fajn, ešte stále si môžete kúpiť drôtené misy (a potom v nich uvariť polievku... mamička sa poteší), výrobky z dreva (neuveríte, ako dobre sa nimi kúri!) alebo si vyrobiť vlastnú misku z hliny pomocou hrnčiarskeho kruhu.

Trocha odbočím od Oravy. Na Kysuciach, konkrétne nad obcou Korňa, nájdete ropný prameň. Žiaden falzifikát, tam naozaj vyteká ropa! Pekná, čierna, hustá. Nie je veľa, takže stavba ropného vrtu nehrozí. Ale aj tak... nie je to úžasný zážitok, aspoň raz v živote vidieť ropu? Alebo ešte lepšie: nabrať si trochu ropy do fľaše a vystaviť si ju v obývačke! To vám budú spolužiaci závidieť. Alebo, ak máte chuť naštvať rodičov, rovno sa v tej rope ,,vykúpte“, aj s oblečením. Vaša práčka bude mať prácu na najbližších pár hodín a vy si vyslúžite domáce väzenie do konca prázdnin.

Tak ako? Páči vám Orava aj Kysuce? Tak prečo tam ešte nie ste?

Katarína Korínková

Na návšteve v Nemecku

 

   V nemecko-slovenských vzťahoch je niekoľko tém, ktoré bude lepšie nespomínať. Určite sem patrí Mníchovská dohoda a vznik Slovenského štátu, vyvražďovanie slovenských židov a koncentračné tábory, ako aj represálie nemeckých vojsk počas SNP. Ďalšou temnou stránkou našej spoločnej histórie je povojnový odsun nemeckého obyvateľstva zo Slovenska.   

 

Povedali žiaci alebo učitelia školy/Vtipne nielen z vyučovania/Vtipy a trapasy

  

„Ja viem, že ty vieš, že ja viem, že nič nevieš. Vieš?“   

„Je tu ticho ako v tichárni.“

„Máš IQ vypľutej žuvačky...“

„Časti sonetu sú: téza, syntéza, fotosyntéza...“

„Pani učiteľka, povedali by ste nám, čo nám vychádza (známka)?“; „Tebe môže vychádzať jedine tak sopeľ z nosa.“

„Som tam bola pracovne, súkromne aj individuálne.“

„Chlapci, neštvite ma, lebo vám dám dvanásťminútovku a budete tu behať pol hodiny!“

„Chcem tu počuť ticho. Vieš?“

 

Rozhovory so zamestnancami školy

Rozhovor s riaditeľkou školy

Vo funkcii riaditeľky školy ste už deviaty rok. Ako si spomínate na začiatky vo svojej funkcii?
Moje začiatky boli veľmi veselé, pretože mi nemal kto predať školu, keďže predchádzajúci pán riaditeľ v tej dobe už nežil a jeho zástupca v priebehu letných prázdnin odišiel do dôchodku. Prvý dojem, ktorý mi utkvel v pamäti, bol, že som mala na stole veľký zväzok kľúčov a vôbec som nevedela, od čoho sú.  Navyše som našu školu prebrala v havarijnom stave, hlavne čo sa týka stavu budov, tried a učební. V priebehu dvoch týždňov som taktiež musela prijať do pedagogického zboru jedenástich nových učiteľov, čo bola veľmi náročná úloha.

Veľa žiakov si nevie predstaviť, čo je pracovnou náplňou dňa riaditeľky gymnázia. A možno práve preto berieme niektoré veci, ako napríklad nové plastové okná, zmodernizované učebne či nové školské projekty ako samozrejmosť. Mohli by ste nám popísať váš bežný pracovný deň a priblížiť ho našim žiakom?

Môj bežný pracovný deň je zmeska rôznych záležitostí, úloh a problémov, ktoré treba vyriešiť, pretože každý deň musím zabezpečiť nielen vzdelávací proces, ale aj chod školy po materiálnej stránke. Samozrejme, patrí tam aj kontrolná činnosť a vedenie záznamov o kontrole. Priznám sa, to je mojou najslabšou stránkou. Mala by som chodiť na hospitácie na hodiny a kontrolovať tak nielen učiteľov, ale aj žiakov. Napriek tomu, že na túto činnosť mi zostáva veľmi málo času,  školu kontrolujem v podstate vždy, keď prejdem po chodbe či budovou.

Nastali počas vášho pôsobenia na poste riaditeľky školy chvíle, keď ste stáli pred nejakým ťažkým rozhodnutím?
Áno, jedno rozhodnutie bolo nesmierne ťažké. V jednej z budov pôsobila aj základná škola, avšak tým že pribúdali triedy osemročného gymnázia, potrebovali sme viac priestoru, a tak som musela dať základnej škole výpoveď z našich priestorov. V tom období boli proti mne celé Malacky a obviňovali ma z toho, že deti vyhadzujem na ulicu. Dala som si preto urobiť analýzu, vďaka ktorej som zistila, že v malackých školách bolo vtedy priemerne sedemnásť žiakov v triede, a tak títo žiaci nemali problém nájsť školu pre svoje ďalšie štúdium.

Aké vidíte negatíva a pozitíva na práci riaditeľky?
Pozitíva sú v tom, že ma táto práca baví a napĺňa ma. Potrebujem stále niečo budovať a realizovať a na tomto poste mám tú možnosť. Rada pracujem s mladými ľuďmi, i keď ako riaditeľka je to viac-menej len nepriamo. A negatíva? Z roka na rok nám pribúda „papierovačiek“, niekedy mám pocit, že nás tieto papiere zavalia.  Oberajú ma o možnosť byť v bližšom kontakte so žiakmi, ako napríklad keď zorganizujeme nejaké podujatie a ja sa ho napokon kvôli nedostatku času nemôžem zúčastniť. Ďalšia vec, ktorá je spojená s týmto povolaním, je istá nepopulárnosť , keďže musím dbať na dodržiavanie zákonov a predpisov, čo niektorí považujú za nepotrebné.

Ste známa tým, že zapájate školu do rôznych vzdelávacích projektov. Mohli by ste nám spomenúť pár najúspešnejších a najprínosnejších?
Svojím spôsobom každý projekt je prínosný, pretože už tým, že sa doň škola zapojí, sa zviditeľňuje, a to prináša ďalšie nové projekty a finančné granty. Čo ja považujem za veľký úspech, je to, že sme sa ako jediná slovenská škola asi pred piatimi rokmi dostali na medzinárodnú konferenciu UNESCO v Buenos Aires. Ďalším veľkým projektom bolo, keď sa naši žiaci dostali na medzinárodnú konferenciu do talianskeho Salerna. Z takých väčších grantových projektov musím spomenúť grant, ktorý sa nám podarilo získať na rekonštrukciu palubovky telocvične, ktorá sa konala asi pred šiestimi-siedmimi rokmi.

Prezradíte nám nejaké novinky, ktoré chystáte na našom gymnáziu realizovať? Napríklad nejaké nové projekty či podujatia?
Prednedávnom som bola na rokovaní vo Viedni, kde sa nám podarilo získať nového partnera – jedno viedenské gymnázium. Chystáme sa pracovať na jednom väčšom projekte, ktorý by mal zahŕňať aj spoločné stretnutia rakúskych a našich študentov, na rozdiel od minulých rokov, kedy sme sa s Rakúšanmi stretli len pri prezentácii projektov. V novembri našu školu čakajú bilaterálne rozhovory, v ktorých sa rozhodne o téme pre projekt.

Po škole sa povráva, že by sa mal konať školský ples, čo je na tom pravdy?
To sa na škole povráva každý rok. Školská rada každý rok sľubuje, že zorganizuje školský ples. Ja som povedala, že im rada pomôžem a som všetkými desiatimi za. Problém je však zo strany učiteľov, ktorí by mali robiť dozor. Týmto hádžem rukavicu a čakám na nápady, ktoré rada podporím.

Na záver by sme sa chceli spýtať, či by ste sa ešte raz dali na učiteľské povolanie, ak by ste mali zasa možnosť rozhodnúť sa?
Jednoznačne áno, pretože už ako malé dievča som chcela byť učiteľka alebo krasokorčuliarka. Učiteľkou sa mi stať podarilo a krasokorčuliarkou tak napoly... Aj sa zatočím, ale skôr len tak pre seba.

 

Rozhovor s pani učiteľkou Katkou Michálkovou 

Dobrý deň, Vám prajeme. Chceli by sme urobiť s Vami kratučký rozhovor na pár jednoduchých otázok.

1. Ukončili ste už VŠ?

KM: Už áno.

2. Konkrétne, akú máte ukončenú VŠ (na ktoré predmety ste sa viac zamerali)?

KM: Vyštudovala som Pedagogickú VŠ. Konkrétne som sa zamerala na predmety anglický jazyk a etická výchova (získala titul Mgr).  

3. Keď ste navštevovali gymnázium, čo sa Vám tu najviac páčilo?

KM: Najviac sa mi páčila atmosféra, rôzne akcie a výlety, ktoré sme navštevovali, ďalej to boli laboratória a samozrejme učiteliaJ.

4. A teraz ako pani učiteľka sa Vám tu páči?

KM:  Áno, celkom dobre.

5. Konkrétne prečo?

KM: Mám skvelých študentov (smiech).                                                                                                                                                                               
6. Stať sa učiteľkou bol Váš sen už od detstva?

K: Áno. 

Ďakujeme za rozhovor a taktiež za Vaše odpovede na otázky. Prajeme Vám veľa úspechov či už v školskom alebo súkromnom živote.