Gymnázium

 

Navigácia

Stránky krúžku Školský časopis

Mimoriadne číslo II./Pri príležitosti Roku chémie - Na čísle sa pracuje

 

 

image

(30. apríl 2011)

Mimoriadne číslo

 

 

Milí študenti nášho gymnázia. Máte pred sebou mimoriadne číslo školského časopisu Image. Je venované, tak ako celý rok 2011, chémii. Dúfame, že Vás zaujme.

Redakčná rada

 

Dejiny, Osobnosti a Vyučovanie chémie

Dejiny

V prvej polovici 3. tisícročia p.n.l. - v Mezopotámii boli vypracované postupy tavenia zliatin kovov[1] a postup výroby kvasených nápojov.

 

Okolo roku 2800 p.n.l. - v Egypte bolo známe železo[2].

 

V 12. storočí p.n.l. - v čínskych rukopisoch sa spomína papier. Vyrábal sa z odpadu pri spracovaní hodvábu.

 

V 7. storočí p.n.l. - asýrske texty z tohto obdobia obsahujú opis výroby emailových náterov a farieb.

 

V 4. storočí p.n.l. - Grék Demokritos z Abdér (460-370 p.n.l.) predpokladal, že hmota sa skladá z atómov.

 

Začiatkom nášho letopočtu - v Indii sa v remeselníckej výrobe a liečiteľstve používali mnohé chemické zlúčeniny[3].

 

Okolo roku 180 p.n.l. - sa v Egypte objavili prvé knihy o alchymizme.

 

V 4. storočí

- vznikla alchýmia. Zosimos z Panapoly v 28 knihách zvaných Chementikyuviedol návody na „premenu“ obyčajných kovov na zlato a striebro,

- Alexandrijskí učenci prvýkrát použili slovo „chémia“.

 

Okolo roku 750 - arabský alchymista Gebervyrobil kyselinu octovú z octu a kyseliny dusičnej[4].

 

V 9. storočí - Arabi zdokonalili destiláciu vína a začali vyrábať alkohol, ktorý sa dlho používal v lekárstve.

 

Okolo roku 1000 - Číňania vynašli pušný prach.

 

V 13. storočí 

- „Falošný Geber“ opísal výrobu kyseliny sírovej,

- bola vypracovaná metóda na získavanie sódy pálením morských rias. Zmes sódy a vápna sa používala na prípravu lúhu sodného.

 

Okolo roku 1310 - Raymond Lully z Malorky objavil plynný amoniak.

 

Roku 1477 - vyšla prvá tlačená kniha venovaná chémii. Zaoberala sa prevažne destiláciou.

 

Roku 1597 - Nemec Andreas Libaviusopísal výrobu kyseliny chlorovodíkovej[5].

 

Roku 1625 - Johann Glauber objavil síran sodný, tzv. Glauberovu soľ.

 

Roku 1649 - Schröder objavil arzén.

 

Roku 1661 - Ír Robert Boyle definoval prvok, ako látku obsahujúcu len jeden typ atómov, ktorú nemožno rozložiť na nič jednoduchšie.

 

Roku 1669 - Henning Brand objavil žltý fosfor.

 

Roku 1681 - Johann Joachim Becher (1635-1682) získal svietiplyn destiláciou čierneho uhlia.

 

Roku 1695 - Nehemiah Grew izoloval síran horečnatý.

 

Roku 1697 - Nemec Georg Ernst Stahl (1660-1734) uviedol flogistonovú teóriu horenia.

 

Roku 1702 - Wilhelm Homberg vyrobil kyselinu bóritú.

 

Roku 1735 - Georg Brandt (1694-1768) objavil kobalt.

 

Roku 1736 - Henri Duhamel rozlíšil soli vodíka od solí draslíka.

 

Roku 1746 - John Roebuck zaviedol komorový spôsob výroby kyseliny sírovej.

 

Roku 1751 - Axel Cronstedt objavil kovový nikel.

 

Roku 1756 - Joseph Blackobjavil oxid uhličitý.

 

Roku 1765 - švédsky chemikCarl Wilhelm Sheele (1742-1786) objavil vysoko toxickú kyselinu kyanovodíkovú.

 

Roku 1766 - Henry Cavendishidentifikoval „horľavý vzduch“ - vodík.

 

Roku 1771

- Sheele objavil jeden z najreaktívnejších prvkov - fluór. Ale nepodarilo sa mu ho izolovať,

- sa ako najstaršie umelé chemicky vyrobené farbivo začala používať kyselina pikrová. Vyrábala sa z indiga a kyseliny dusičnej. Tým sa začal významný vývoj syntetických farbív, ktorý ovplyvnil pokrok chemického priemyslu v 19. storočí.   

 

Roku 1772

- Daniel Rutherford objavil dusík,

- Antoine Laurent de Lavoisierzačal uskutočňovať pokusy s horením.

 

Roku 1774 

- švédsky chemik Carl scheeleobjavil chlór a jeho veľký odfarbovací účinok[6], a tiež kyselinu mravčiu,

- anglický chemik Joseph Priestleyobjavil kyslík,

- bola vynájdená sulfonácia indiga a zavedená bola do farbiarstva vlny a hodvábu. Súčasne sa začala používať kyselina sírová na bielenie ľanových a bavlnených látok[7].

 

Roku 1775 - Priestley znovu objavil kyselinu chlorovodíkovú a kyselinu sírovú.

 

Roku 1776 - Scheele a Torbern Bergman (1735-1784) nezávisle od seba objavili organickú zlúčeninu močovinu.

 

Roku 1778- Talian Alessandro Volta (1745-1827) objavil horľavý plyn metán.

 

Roku 1781 

- Cavendish určil zloženie vzduchu,

- Lavosier formuloval zákon zachovania hmoty.

 

Roku 1782- Franz Joseph Müller von Reichenstein objavil kov telúr.

 

Roku 1782

- Cavendish získal zlúčením vodíka a kyslíka vodu, a tým tak dokázal jej zloženie,

- don Fausto a don Juan d´Elhuyar objavili ťažký kov volfrám,

- Scheele objavil organickú zlúčeninu glycerol[8],

- francúzsky chemik Nicolas Leblanc (1742-1806) vynašiel proces výroby uhličitanu sódneho[9], dôležitej prísady pri výrobe skla.

 

Roku 1784 - Scheele objavil kyselinu citrónovú. 

 

Roku 1785 - francúzsky chemik Claude Louis Berthollet (1748-1822) použil pri bielení chlórové vápno, a tým dal základ novodobej technike bielenia, ktorá sa onedlho presadila vo veľkom meradle[10].

 

Roku 1787 Lavoisier vypracoval chemickú nomenklatúru čiže názvoslovie a formuloval prvé chemické zákony.

 

Roku 1789

- Lavosier správne vysvetlil proces horenia,

- Martin Heinrich Klaproth (1743-1817) objavil kovové prvky urán a zirkónium,

- Leblanc vynašiel prvú úspešnú metódu priemyselnej výroby sódy, ktorá sa stala v tom čase jedným z najdôležitejších chemických výrobkov. Bola nevyhnutná pre textilný priemysel, sklárstvo, mydlárstvo a ďalšie odvetvia.

 

Roku 1791 - William Gregor objavil kov titán.

 

Roku 1796 - J. T. Lowitz  pripravil čistý etylalkohol[11].

 

Roku 1797 - Louis Vauquelinobjavil kov chróm.

 

Roku 1798 - Vauquelin objavil ľahký kov berýlium. Ale nepodarilo sa mu ho izolovať.

 

Roku 1799

- Joseph Proustupozornil, že prvky sa v zlúčeninách zlučujú v presne definovaných hmotnostných pomeroch,

- Charles Tennant vynašiel práškové chlórové vápno.

 

Roku 1800 - William Nicholson (1753-1815) predviedol elektrolýzu vody. Dokázal tak, že elektrický prúd môže viesť k chemickej reakcii.

 

Roku 1801 

- William Henry (1774-1836) vyslovil zákon o rozpustnosti plynov,

- Charles Hatchett (1705-1847) objavil kov niób,

- Andres del Rio objavil kov vanád[12].

 

Roku 1802 

- Anders Ekebert (1767-1813) objavil kov tantal,

- John Daltonzostavil prvú tabuľku relatívnych atómových hmotností.

 

Roku 1803

- zrodila sa Daltonová atómová teória. Podľa ním navrhnutej teórie sú všetky prvky zložené z nedeliteľných atómov,

- Švéd Jöns Berzeliusa Wilhelm Hisinger objavil kov cér.

 

Roku 1804

- James Francis Tennant (1829-1916) objavil tvrdé kovy irídium a osmium,

- William Wollaston (1766-1828) objavil vzácne kovy paládium a ródium.

 

Roku 1807

- Berzelius rozložil organické a anorganické látky,

- Angličan Humphry Davypomocou elektrolýzy izoloval alkalické kovy draslík a sodík.

 

Roku 1808

- Francúz Joseph Gay-Lussacpredložil svoj zákon o kombinácii objemov plynov,  

- Davy izoloval päť prvkov: bárium, bór, vápnik, horčík a stroncium.

 

 

Roku 1811

- Talian Amedeo Avogadroformuloval hypotézu[13], neskôr známu ako Avogadrov zákon,

- Bernard Courtois (1777-1838) objavil ťažký nekovový prvok jód,

- Berzelius zostavil systém chemických symbolov, ktorý bez väčších zmien platí dodnes.

 

Roku 1815 – William Prout formuloval hypotézu, podľa ktorej sú relatívne atómové hmotnosti všetkých prvkov celočíselné.

 

Roku 1816 - Davy zistil, že platina je dobrým katalyzátorom na urýchlenie chemických reakcií.

 

Roku 1817

- Friedrich Strohmeyer (1776-1835) objavil toxický kov kadmium,

- Johann Arfvedson (1792-1841) objavil, ale neizoloval, alkalický kov lítium,

- Berzelius objavil polokov selén[14].  

 

Roku 1818

- Berzelius izoloval alkalický kov lítium,

- Francúz Louis Thénard (1777-1857) objavil silný oxidačný a odfarbovací prostriedok - peroxid vodíka.

 

Roku 1819

- Pierre Dulong (1785-1828) a Alexis Petit vyslovili zákon o stálosti atómových tepelných kapacít,

- John Kidd izoloval z uhoľného dechtu aromatickú organickú zlúčeninu - naftalén,

- Eilhard Mitscherlich (1794-1863) predložil zákon o izomorfnosti.

 

Roku 1824 - Berzelius izoloval polokovový prvok prvok kremík[15] a kov zirkónium.

 

Roku 1825

- Angličan Michael Faradayizoloval aromatický uhľovodík benzén - základnú zlúčeninu organickej chémie aromatických látok,

- Antoine Balard (1802-1876) objavil kvapalný nekovový prvok bróm.

 

Roku 1826

- Henri Dutrochet (1776-1847) študoval osmotické javy a formuloval zákony, ktorými sa tieto javy riadia,

- nemecký chemik Otto Unverdorben (1806-1873) získal suchou destiláciou indiga anilín. Táto látka sa neskoršie stala základnou surovinou na výrobu syntetických farbív a liekov.

 

 

Roku 1827

- nemecký chemik Friedrich Wöhlerizoloval čistý hliník,

- John Walker vynašiel zápalky.

 

Roku 1828

- Wöhler izolovoval kov berýlium a syntetizoval organickú zlúčeninu z anorganickej,

- Berzelius objavil kov tórium, oxid ktorého sa stal významným ako látku na žeravenie.

 

Roku 1829 - Johann Doebereiner (1780-1849) formuloval zákon trojíc[16].

 

Roku 1830 - Nils Sefström znovu objavil a pomenoval vanád.

 

Roku 1831

- P. Philips vynašiel kontaktný proces výroby kyseliny sírovej,

- nemecký chemik Justus von liebiga Samuel Guthrie nezávisle od seba objavili chloroform.

 

Roku 1833 - Faraday formuloval zákony elektrolýzy.

 

Roku 1834

- Friedlieb Runge objavil kyselinu karbolovú - fenol, ktorú použil roku 1865 Joseph Lister, priekopník antiseptickej chirurgie,

- Liebig syntetizoval melamín, neskôr využívaný pri výrobe termoplastov.

 

Roku 1835 - Francúz Jean Babtiste Dumas (1800-1884) a Eugéne Péligot priravili najjednoduchší alkohol - metylalkohol[17].

 

Roku 1936

- William Gossage vylepšil postup výroby sódy,

- Edmund Davy pripravil acetylén z karbidu draselného a sódy.

 

Roku 1837 - Charles Gerhardt (1816-1856) objavil heterocyklickú zlúčeninu chinolín[18].

 

Roku 1838 - Viktor Regnault vyrobil polyvinylchlorid - PVC, ktorý sa neskôr stal dôležitým pri výrobe plastov.

 

Roku 1839 - J. Simon vyrobil polystyrén, prvý syntetický polymér.

 

Roku 1840 

- German Hess formuloval svoj zákon konštantných reakčných tepiel, 

- Christian Schönbein objavil ozón, alotrop kyslíka prítomný vo vyšších vrstvách atmosféry a dôležitý pre blokovanie ultrafialového žiarenia.

 

Roku 1941- Berzelius objavil alotropiu uhlíka. 

 

Roku 1842 - ruský chemik Nikolaj Nikolajevič Zinin (1812-1880) vynašiel spôsob, ako synteticky získavať anilín z kameňouhoľného dechtu cez nitrobenzol. Tento postup je známy ako Zininova reakcia. Umelo vyrobený anilín sa stal základnou surovinou na výrobu umelých farbív, liečiv a ďalších chemikálií. O syntetickú výrobu anilínu sa zaslúžil aj nemecký chemik C. J. Fritzsche.

 

Roku 1844 - Charles Goodyerpatentoval vulkanizačný proces spracovania gumy[19].

 

Roku 1845

- Anton von Schrötter objavil červený fosfor a začal ho používať na výrobu bezpečných zápaliek,

- Hermann Kolbe (1818-1884) syntetizoval kyselinu octovú z anorganických zložiek.

 

Roku 1846

- Acsanio Sobreto (1812-1888) pripravil veľmi výbušný nitroglycerín,  

- anglický chemik a fyzikAlexander Parkes (1813-1890) patentoval proces vulkanizácie kaučuku chladením latexu.

 

Roku 1848 - Francúz Louis Pasteur ukázal, že optická aktivita je vlastnosť asymetrických molekúl a objavil izomorfizmus[20].

 

 

Roku 1850 

- Škót Thomas Graham (1805-1869) objavil dialýzu a roztriedil látky na kryštalické látky a koloidy,

- začala výroba lepidiel založených na kaučuku. 

 

Až do polovice 19. storočia - sa farby a farbivá vyrábali v malých množstvách z prírodných látok, ako je hlina, rôzne druhy ovocia alebo kvetov, listy stromov či rôzne bobule[21].

 

V druhej polovici 19. storočia - pri chemickom skúmaní minerálov bolo objavených 20 nových prvkov.

 

Roku 1852

- Edward Frankland (1825-1899) formuloval teóriu o valenciách, ktorá vysvetľuje kombinačné možnosti rôznych chemických prvkov,

‑ Abraham Gesner objavil kerozín.

 

Roku 1855

- Alexander Parkes prvý raz vyrobil umelú plastickú hmotu celuloid a získal na tento proces patent. Neskôr pochod prepracoval na priemyselnú výrobu vo veľkom. O štrnásť rokov neskôr, roku 1869, sa o rozšírenie celuloidu zaslúžil Američan John Wesley Hyatt (1837-1920)[22],

- Henry Bessemer vynašiel konvertor na výrobu ocele,

- Robert Bunsenzhotovil tzv. Bunsenov kahan na žeravenie látok, aby bolo možné študovať ich spektrá,

- Henri Sante Claire Deville vynašiel spôsob výroby hliníka umožňujúci jeho výrobu vo veľkých množstvách,

- Charles Wurtz (1817-1884) navrhol syntézu uhľovodíkov s dlhým reťazcom.

 

Roku 1856 - anglický chemik William Henry Perkin (1838-1907) vyrobil prvé syntetické[23]chemické farbivo - mauveine a našiel spôsob, ako ho získavať z kameňouhoľného dechtu[24].

 

Roku 1858

- Friedrich Kekulé von Stradonitz formuloval teóriu uhlíkových väzieb,

- Stanislao Cannirazo (1826-1910) zaviedol pojem molekula a odlíšil atómové a molekulové hmotnosti.

 

Roku 1860 - Bunsen objavil alkalický kov cézium.

 

Po roku 1860 - nemecký chemik August Wilhelm Hofmannvypracoval technologické postupy výroby syntetických anilínových farbív a položil tak základy priemyselného využitia kameňouhoľného dechtu na výrobu farbív a ďalších chemikálií.

 

Roku 1861 

- Bunsen a nemecký fyzik Gustav Kirchhoff (1824-1887) objavili alkalický kov rubídium,

- Angličan William Crookes objavil tálium,

- Ernest Solvay (1838-1922) navrhol postup výroby uhličitanu sódneho.

 

Roku 1862

- Parkes predviedol na Londýnskej výstave plast známy ako nitrátová celulóza,

- Anders Angström objavil v slnečnom spektre vodík.

 

Roku 1863 - Johann von Baeyer pripravil prvé barbituráty.

 

Roku 1864 

- Cato Guldberg a Peter Waage formulovali zákon o účinku hmotnosti,

- John Newland predložil svoj zákon oktáv,

- William Siemens a Pierre Martin vyvíjali proces výroby ocele s otvoreným ohniskom.

 

Roku 1865 

- Kekulé opísal šesťuholníkovú cyklickú štruktúru benzénu,

- Jean Kouvain zostavil prvú modernú tabuľku atómových hmotností. 

 

Roku 1867 - švédsky vynálezca a priemyselníkAlfred Nobelvynašiel dynamit.

 

Roku 1868 

- Pierre Janssen a Joseph Lockyer objavili hélium v slnečnom spektre,

- Henry Deacon vynašiel proces výroby chlóru[25].

 

Roku 1869

- Dmitrij Ivanovič Mendelejevzverejnil prvý náčrt periodickej sústavy prvkov,

- vyvinul plast aj americký vynálezca John Wesley Hyatt (1837-1920) a dal mu meno celuloid[26]. Hoci bol krehký a pri silnom osvetlení menil farbu, vyrábali sa z neho mnohé predmety[27],

- v Anglicku vyrobili z celulózy jednu z prvých umelých hmôt, vulkanfíber, ktorý našiel široké uplatnenie v elektrotechnike ako izolačný materiál.

 

Roku 1870 

- Julius Lothar Meyerzverejnil svoju periodickú klasifikáciu[28],

- bolo známych už 64 chemických prvkov.

 

Roku 1873 - americký chemik a teoretický fyzik Josiah Gibbsformuloval teóriu chemickej termodynamiky.

 

Roku 1874 - Jacobus Van´t Hoffnavrhol štvorhrannú štruktúru uhlíkových väzieb v organických zlúčeninách.

 

Roku 1875 - Paul Lecoq de Boisbaudran objavil ľahký kov gálium.

 

Roku 1876 - Gibbs navrhol fázové pravidlo, ktoré dáva do vzťahu fázy, zložky a stupne voľnosti chemického systému.

 

Roku 1877 ‑ Charles Friedel a James Crafts objavili syntézu cyklických organických látok pomocou katalyckej reakcie.

 

Roku 1878 - nemecký chemik Adolf Bayer (1835-1917) vypracoval nový spôsob syntetickej výroby indiga pre priemyselnú výrobu vo veľkom meradle. Značne prispel k rozvoju priemyslu organických farbív.

 

Okolo roku 1880 - sa ďalší chemici naučili vyrábať umelé indigo.

 

Roku 1883 - Johann Kjeldhal navrhol metódu na analýzu dusíka v organických látkach.

 

Roku 1884 

- Henry le Chatelier (1850-1936) vyslovil princíp týkajúci sa chemickej rovnováhy,

- Svante Arrhenius formuloval svoju teóriu o disociácii vodných elektrolytov na ióny,

- Hilaire Chardonnet vynašiel viskózu,

- William Tilden pripravil syntetický kaučuk.

 

Roku 1886 

- Henry Moissan (1852-1907) izoloval reaktívny jedovatý prvok fluór,

- nemecký chemik Clemens Winkler objavil polokovový prvok germánium[29],

- Charles Hall a Paul Héroult nezávisle od seba navrhli elektrolytický proces priemyselného získavania uhlíka.

 

Roku 1889 

- Frederick Abel a James Dewar vynašli výbušninu kordit,

- Vladimír Markovnikov (1838-1904) syntetizoval cyklické zlúčeniny so siedmymi atómami uhlíka.

 

Roku 1891 - Edward Acheson navrhol metódu na výrobu karbidu vápnika.

 

Roku 1892 - Edward Bevan a Charles Cross navrhli postup výroby viskózy.

 

Roku 1894 

- Škót William Ramsay a britský fyzik lord John Strutt Rayleigh (1842-1919) objavili inertný plyn argón,

- Hermann Frasch navrhol postup na získanie síry,

- Hamilton Castner a Carl Kellner nezávisle od seba zaviedli elektrolytický spôsob získavania sodíka z taveniny chloridu sódneho.

 

Roku 1895 - Ramsay a William Crookes objavili hélium.

 

Roku 1896 - Henri Becquerelobjavil prirodzenú rádioaktivitu uránovej rudy.

 

Roku 1897

- Paul Sabatier (1854-1941) využil katalýzu na hydrogenáciu nenasýtených organických zlúčenín,

- britský fyzik Joseph John Thomson (1856-1940) objavil elektróny,

- v Nemecku sa rozvinula továrenská výroba syntetického indiga. Prispeli k tomu procesy vynájdené chemikom Heinrichom Carom, ktorý rozpracoval spôsoby výroby anilínových farbív a nových syntetických farbív. 

 

Roku 1898

- Ramsay a Morris Traves objavili inertné plyny: kryptón, neón a xenón, 

- Marie Curie (1867-1934) objavila rádioaktívne prvky rádium a polónium.

 

Roku 1899 - André Debierne objavil aktínium.

 

 

Roku 1900  

- Ernst Dorn (1848-1916) objavil radón,

- Moses Gomberg vyrobil prvý voľný organický radikál.

 

Roku 1901 – Victor Grignardzaviedol do organickej syntézy organické halogenidy horčíka[30].

 

Roku 1902 

- William Pope vyrobil opticky aktívne anorganické látky,

- Wilhelm Ostwaldvynašiel proces výroby kyseliny dusičnej z amoniaku[31] katalytickou oxidáciou.

 

Roku 1903 - Ernst Rutherforda britský chemik Frederich Soddyvysvetlili rádioaktivitu ako rozpad atómov.

 

Roku 1904 

- Frederick Kipping objavil silikóny[32],

- Kristian Birkeland a Samuel Eyde začali s priemyselným získavaním dusíka pomocou vysokonapäťových iskier.

 

Roku 1906 - Michail Cvet (1872-1919) vyvinul papierovú chromatografiu.

 

Roku 1907

- bol vyrobený prvý plast na chemickom základe - bakelit[33]. Technologický proces výroby prvej umelej živice[34]vynašiel belgický chemik pracujúci v Spojených štátoch Léon Hendrik Beakeland (1863-1944). Táto umelá látka sa rýchlo rozšírila ako výborný lisovateľný izolátor[35],

- nemecký chemik Fritz Habervyvinul postup priemyselnej syntézy amoniaku z vody a vzduchu.

 

Roku 1908 - J. E. Brandenberg vynašiel celofán.

 

Roku 1909 

- dánsky biochemik Sören Peter Sörensenvyvinul pH stupnicu, ktorá slúži na vyjadrenie kyslosti alebo zásaditosti látky, 

- začala priemyselná výroba bakelitov.

 

Roku 1911 

- Chaim Weizmann získal acetón fermentáciou[36],

- William Burton vyvinul metódu termálneho krakovania ropy.

 

Roku 1913

- Soddy a Kazimir Fajans (1887) objavili a navrhli pojem izotop,

- Henry Moseley (1887-1915) prišiel s myšienkov atómových[37]čísel,

- Friedrich Bergius (1884-1949) hydrogénoval na získanie oleja uhlie,

- György Hevesy (1885-1966) a Friedrich Paneth (1887-1958) využili rádioaktívne značenie.

 

Roku 1916

- Gilbert N. Lewis vypracoval teóriu chemickej väzby[38],

- Rutherford doložil existenciu protónu - častice v atómovom jadre, ktorá nesie kladný náboj.

 

Roku 1917 - Lise Meitnerová (1878-1968) a Otto Hahn (1879-1968) objavili rádioaktívny prvok prataktínium.

 

Roku 1919 

- Francis Aston (1877-1945) vyvinul hmotnostný spektroskop, 

- Irving Langmuirprišiel s teóriou kovalentných väzieb atómov.

 

Roku 1920

- Rutherdorf navrhol pre novoobjavenú časticu názov protón,

- Hermann Staudinger (1881-1965) predviedol polymerizáciu s cieľom formovania plastov.

 

Roku 1921 - Thomas Midgley zaviedol tetraetylolovo ako antidetonačnú prísadu do benzínu.

 

Roku 1922 - Čech Jaroslav Heyrovskývyvinul polarografiu[39].

 

Roku 1923 

- Johannes Brönsted a T. Lowry navrhli teóriu kyselín a zásad, 

- Gilbert Lewis načrtol oktetovú valenčnú teóriu,

- Peter Debye predložil iónovú teóriu pevných solí.

 

Roku 1925 

- Carl Bosch (1874-1940) zaviedol postup veľkovýroby vodíka z pary,

- Chistopher Ingold objavil mezomériu[40].

 

Roku 1926 - Hermann Staudinger založil chémiu polymérov.

 

Roku 1927 - Nevil Sidgwick predložil elektrónovú valenčnú teóriu.

 

Roku 1928 - Otto Diels a Kurt Alder vyvinuli organickú reakciu[41] pre kombinované atómy.

 

Roku 1929 - E. Murphey, W. Chapman a John Dunlop vyrobili latexovú penovú gumu.

 

Roku 1930 

- Midgley vyvinul freón používaný na chladenie,

- Arne Tiseliusvyvinul ako analytickú techniku elektroforézu[42].

 

Roku 1931 

- Harold Urey (1893) izoloval ťažkú vodu[43],

- Wallace Carothers (1896-1937) zaviedol priemyselnú výrobu syntetického kaučuku.

 

Roku 1932 - James Chadwickidentifikoval novú časticu atómu - neutrón.

 

Roku 1933 - E. Fawcett a R. Gibson vyrobili polyetylén.

 

Roku 1934

- Paul Harteck a Mark Oliphant izolovali trítium,

- Arnold Beckman zhotovil prvý pH-meter[44].

 

Roku 1935 - Carothers vynašiel nylon.

 

Roku 1937

- Emilio Serge vyrobil rádioaktívny prvok technécium, prvý umelo pripravený prvok,

- Robert Thomas a William Sparks vyvinuli butylový kaučuk.

 

Roku 1938 - bol objavený teflon[45].

 

Roku 1939

- Marguerite Pereyová objavila rádioaktívny alkalický kov francium,

- Paul Herman Müller (1899-1965) objavil insekticídne účinky DDT.

 

Roku 1940 

- Serge so svojimi spolupracovníkmi objavili rádioaktívny prvok astát,

- Philip Abelson (1913) a Edwin McMillan (1907) získali plutónium, prvý sysntetický prvok ťažší ako urán,

- Martin Kamen a S. Ruben objavili rádioaktívny izotop uhlíka 14C.

 

Roku 1941 - americký chemik Glenn Seaborga McMillan syntetizovali polónium.

 

Roku 1942 - bola patentovaná výroba polyuretánu.

 

Roku 1944

- Seaborg so svojimi spolupracovníkmi objavili transuránové prvky amerícium a curium,

- Archer Martina Richard Synge (1914) rozvinuli papierovú chromatografiu.

 

Roku 1946 - vo svete sa začal synteticky vyrábať penicilín.

 

Roku 1949 - štruktúru penicilínu s použitím počítača určila britská biochemička Dorothy Hodgkinová.

 

Roku 1950 - Seaborg so svojimi spolupracovníkmi objavil transuránový prvok kalifornium.

 

Roku 1952 

- Emil Fischerurčil „sendvičovú“ štruktúru ferocénu,

- Seaborg so svojimi spolupracovníkmi objavil transuránový prvok einsteinium.

 

Roku 1953

- nemecký organický chemik Karl Zieglerzaviedol katalýzu, ktorá spája monoméry do polymérov,

- James Dewey Watsona Francois Harry Compton Crickobjavili štruktúru deoxyribonukleovej kyseliny.

 

Roku 1954 

- Giulio Natta (1903) vyvinul polypropylén,

- Marc Grégoir vynašiel nepripaľujúcu sa panvicu[46].

 

Roku 1955 - Percy Bridgman (1882-1961) vyrobil prvé syntetické diamanty.

 

Roku 1958 - spoločnosť Certas uviedla na trh lepidlá vyrobené z epoxidových živíc.

 

Roku 1959 v umelej atmosfére zo zmesi plynov metánu, vodíka, amoniaku a vody boli pomocou elektrického výboja získané aminokyseliny.

 

Roku 1961 - Albert Ghiorso (1915) so svojimi spolupracovníkmi syntetizoval transuránový prvok lawrencium.

 

Roku 1962 - Neil Bartlett (1898) získal prvú zlúčeninu inertného plynu[47].

 

Roku 1964 - spoločnosť Reeves zaviedla akrylové farby.

 

Roku 1966 - Har Gobind Khorana (1922) uskutočnil chemickú syntézu nukleotidov deoxy-ribonukleovej kyseliny.

 

Roku 1970 - A. V. Grewe vyfotografoval atóm chemického prvku.

 

Roku 1977 - Alan Heeger a Alan MacDiarmid vyvinuli elektricky vodivé plasty.

 

Roku 1980

- do benzínu bola zavedená bezolovnatá antidetonačná prísada methyl-tert-butyl-ether[48],

- P. Berg vypracoval techniku tzv. „génovej chirurgie“.

 

Roku 1985 - Harold Kroto a David Walton objavili tretiu triedu alotropov uhlíka, tzv. fullrénov, s takmer guľatými molekulami[49].

 

Roku 1987 - Ovčinnikov so svojim kolektívom objavil magnetické polyméry.

 

Roku 1989 - G. Winter vyrobil biologicky rozložiteľné pesticídy[50].

 

Roku 1992 - Rebek a jeho spolupracovníci vyvinuli syntetické molekuly, ktoré sa sami replikujú a napodobňujú niektoré vlastnosti živých systémov.

 

Roku 1994 - P. Armbruster so spolupracovníkmi pripravili nový prvok s atómovým číslom 110 a nukleónovým číslom 269.

 

Roku 1996 - Nobelova cena za chémiu bola udelená za objav nových zlúčenín uhlíka - fullerénov.



[1] Bronzu.

[2]Až do 16. storočia p.n.l. bolo považované za drahý kov.

[3] Modrá a zelená skalica, zlúčeniny síry, arzénu, ocot a lúhy.

[4] Získanej z liadku.

[5] Zo soli a kyseliny sírovej.

[6] Jeho objav sa stal základom neskoršieho použitia chlóru pri bielení.

[7] To viedlo k výrobe kyseliny sírovej vo veľkom meradle, predovšetkým destiláciou skalice, pod názvom vitriolový olej.

[8] Glycerín, organická zlúčenina, ktorá je čiastočne alkoholom a čiastočne cukrom.

[9]Sódy.

[10] To prispelo k veľkému rozvoju nielen textilnej výroby, ale aj chemického priemyslu.

[11] Etanol.

[12] Myslel si však, že je to forma chlóru.

[13] Týkajúca sa vlastností rovnakých objemov plynov.

[14] Dnes sa mohutne využíva vo fotočlánkoch a polovodičoch.

[15] Dnes sa používa ako základ mikroprocesorových čipov.

[16] Prvkov s podobnými vlastnosťami.

[17] Metanol.

[18] S cyklom obsahujúcim okrem uhlíka aj iné prvky.

[19] Vulkanizácia kaučuku sírou.

[20] Kyseliny vínnej.

[21] Napríklad rastlina indigo sa používala na farbenie látok najlacnejšou modrou farbou. Takto zafarbené látky nosilo v 18. storočí v Európe zvyčajne služobníctvo. 

[22] To znamenalo začiatok rozvoja výroby plastických látok.

[23] umelé.

[24] V ďalšom vývoji výroba syntetických farbív položila základy novodobého chemického veľkopriemyslu.

[25] Katalickou oxidáciou chlorovodíka.

[26] Vplyvom tepla materiál zmäkne a dá sa ľahko tvarovať. Tieto vlastnosti sú typické pre termoplasty.

[27] Od biliardových gulí až po umelý chrup a fotografický film, rúčky na nože, snímateľné goliere a manžety, rámy na okuliare. Whyatt vyrobil celuloid rozpustením celulózy, uhľovodíka rastlinného pôvodu, v roztoku gáfru rozpustenom v etanole. Jeho objav bol výsledkom súťaže vypísanej v USA v 60. rokoch 19. storočia, v ktorej išlo o to, kto nahradí slonovinu iným rovnako dobrým materiálom, vhodným na výrobu biliardových gúľ. Sľúbená odmena bola 10 000 dolárov.

[28] Prvkov.

[29] Neskôr mohutne používaný v polovodičoch.

[30] Tzv. Grignardove činidlá.

[31] Čpavku.

[32] Polyméry neobsahujúce uhlík.

[33]Patrí do skupiny termosetov, t.j. plastov, ktoré sa lisujú za horúca do konečného, nemeniteľného tvaru. Opätovným zohriatím nemäknú.

[34]Z fenolu a formaldehydu.

[35] Značne prispela k rozvoju veľkopriemyslu syntetických látok.

[36] S použitím baktérií.

[37] Protónových.

[38] Elektronickej valencie.

[39] Analýzu využívajúcu ióny v roztoku.

[40] Súčasnú existenciu zlúčeniny v dvoch rôznych štruktúrnych formách.

[41] Syntézu diénov.

[42] Separáciu gélových látok.

[43] Oxid deutéria, deutérium je izotop známy ako „ťažký vodík“.

[44] Na meranie kyslosti roztokov.

[45]syntetická látka s veľkou odolnosťou proti chemickým a tepelným vplyvom.

[46] Použil pri tom polytetrafluoretylen - teflón.

[47] Hexafluorid xenon-platičelý.

[48] MTBE.

[49] Známe sú aj ako buckminsterfullereny.

[50] Z protilátok.

 

Chemici, ktorí zmenili svet

Brand Henning (17. storočie)

O živote tohto nemeckého alchymistu sa vie iba toľko, že pracoval v Hanburgu a ako prvý (okolo roku 1670) objavil chemický prvok. Brand sa pokúšal vyrobiť zlato z moču a pritom sa mu podarilo izolovať prvok, ktorý nazval fosfor – z gréckeho phosporus, čo znamená „svetlonos“. Fosfor je reaktívny a svieti v tme. Používa sa v priemysle na výrobu umelých hnojív.

  

Boyle Robert (1627-1691)

Boyle bol najmladším synom grófa z Corku a mal vynikajúce vzdelanie. Roku1649 si dal vo svojom dome v Dorsete zariadiť laboratórium a onedlho zostrojil kompresor. Pokusy mu umožnili objaviť fyzikálne vlastnosti vzduchu i to, aké dôležité sú tieto vlastnosti pre spaľovanie, dýchanie a prenos zvuku. Objavil aj Boylov zákon o tlaku plynu.

 

Dalton John (1766-1844)

Dalton, syn tkáča zo severovýchodného Anglicka, študoval na kvakerskej škole a takmer celý svoj život pracoval ako učiteľ. Sformuloval atómovú teóriu, podľa ktorej sa hmota skladá z maličkých častíc nazývaných atómy. Dalton vynašiel sústavu chemických symbolov a roku 1803 ich usporiadal do tabuľky založenej na ich pomernej hmotnosti. Viedol si aj podrobný meteorologický denník, ktorý celkovo obsahoval 200 000 záznamov. 

 

Davy Humpry (1778-1829)

Hamphry Davy sa narodil v anglickom Cornwalle. Ako šestnásťročný stratil  otca a učil sa za lekára. Robil pokusy s mnohými plynmi a zistil, že oxid dusný (rajský plyn) sa môže používať ako anestetikum. Davy zistil, že diamant je zložený z uhlíka. Davy, inšpirovaný Alessandrom Voltom, zostrojil počas práce v Kráľovskom inštitúte vlastné elektrické batérie a stal sa priekopníkom v elektrolýze, pričom objavil množstvo nových kovov vrátane sodíka, bária a magnézia. V roku 1813 vyrazil na trojročnú cestu po Európe a po návrate vynašiel bezpečnú lampu pre baníkov.

 

Dewar James (1842-1923)

James Dewar sa narodil v Škótsku a ako pätnásťročný prišiel o oboch rodičov. Celý život skúmal správanie látok pri veľmi nízkych teplotách. Ako prvý ochladil vodík tak, že ho premenil na kvapalinu (1898), a v roku 1891 postavil stroj, ktorý dokázal vyrobiť veľké množstvo tekutého vodíka. Roku vynašiel termosku, špeciálnu nádobu na uskladnenie tekutého vodíka. V roku 1904 sa v Nemecku vyrábala pod názvom Thermos. V roku 1905 Dewar zistil, že studené drevné uhlie vytvára vákuum – technika, ktorá je dôležitá pri pokusoch v atómovej fyzike.

 

Galvani Luigi (1737-1798)

Luigi Galvani sa narodil v talianskej Bologni, kde študoval literatúru a filozofiu a potom začal svoju lekársku dráhu. Roku 1762 sa oženil s dcérou bolonského vedca Luciou Galleazziovou, študoval anatómiu a takmer celý svoj dospelý život bol profesorom anatómie na Bolonskej univerzite. Pri pokusoch so statickou energiou roku 1780 zistil, že nervová sústava žiab a iných zvierat využíva vo vzťahu k svalom určitú formu elektrického signálu. Jeho práca inšpirovala vedcov ako bol napríklad Alessandro Volta, aby hľadali spojitosť medzi chémiou, biológiou a elektrotechnikou. Posledné desaťročie Galvaniho života nebolo šťastné. Jeho manželka zomrela roku 1790, Galvani nemal žiadne deti a jeho rodné mesto Bolognu napadla roku 1796 Napoleonova armáda. Keď Galvani odmietol spolupracovať s votrelcami, prišiel o miesto na univerzite a krátko na to zomrel. Je po ňom pomenovaný galvanometer, ktorý sa používa na meranie elektrického prúdu.

 

Gibbs Josiah (1839-1903)

Gibbsov otec, americký profesor, sa preslávil tým, že pomohol vzbúrencom na otrokárskej lodi Amistad zverejniť ich osud. Josiah Gibbs nevyhľadával počas svojho vedeckého života popularitu, neoženil sa a svoje práce publikoval len v druhoradých časopisoch, preto boli jeho práce v oblasti chémie, fyziky a matematiky ocenené až po dlhom čase. Dokázal, ako a prečo dochádza k chemickým reakciám, skúmal termodynamiku a významným spôsobom prispel k rozvoju kryštalografie – v oblasti zaoberajúcej sa výskumom a výrobou kryštálov. Stal sa prvým profesorom matematickej fyziky na univerzite v Yale a toto miesto zastával bezplatne deväť rokov.

 

Haber Fritz (1868-1934)

Hoci nemecký chemik Fritz Haber urobil mnohé objavy (objavil napríklad palivovú bunku a nový spôsob zisťovania kyslosti), známy je predovšetkým ako objaviteľ metódy výroby amoniaku.
Amoniak je základná surovina na výrobu mnohých látok vrátane farbív, umelých hnojív a výbušnín. V roku 1909 objavil Haber výrobný proces, pri ktorom amoniak vzniká priamo z vodíka a dusíka. V roku 1915 počas 1. svetovej vojny zorganizoval a viedol prvé väčšie použitie jedovatého chlóru, ktoré sa uskutočnilo vo francúzskom Yprés. Bojový plyn síce neovplyvnil výsledok vojny, no Haber sa ocitol v izolácii, keď sa od neho dištancovali mnohí vedci, ktorí s použitím plynu nesúhlasili. V ďalších rokoch sa neúspešne pokúšal získať zlato z morskej vody.

 

Hogkinová Dorothy (1910-1994)

Britská biochemička, ktorá analyzovala zložité organické molekuly. V roku 1964 získala Nobelovu cenu za chémiu.

 

Chain Ernst (1906-1979)

Ernst Chain sa narodil v Nemecku. Jeho otcom bol Rus a matkou Nemka. Pred rokom 1933, keď začal študovať chémiu a presťahoval sa do Anglicka, uvažoval o dráhe koncertného klaviristu. V spolupráci s britským patológom Howardom Floeryom (1898-1968) izoloval a rafinoval penicilín a používal ho ako antibiotikum proti choroboplodným baktériám. V roku 1945 dostali obaja Nobelovu cenu za medicínu. V roku 1948 sa Chain presťahoval so svojou manželkou Anne Beloffovou do Talianska, kde sa stal riaditeľom prvého strediska zameraného na skúmanie antibiotík. 

 

Lavoisier Antoine (1743-1794)

Francúzsky vedec Antoine Lavoisier, považovaný za zakladateľa modernej chémie, vynašiel nový systém na pomenovanie chemických prvkov a zistil, že pri spaľovaní musí byť vo vzduchu prítomný kyslík. Lavoisier pracoval ako úradník a pokúsil sa zreformovať daňový systém, no počas Francúzskej revolúcie bol popravený.

 

Mendelejev Dmitrij (1734-1907)

Mendelejev, ktorý mal 13 súrodencov, vďačil za svoje vzdelanie matke. Tá s ním prešla z rodného Tobulska na Sibíri 1 600 km najprv do Moskvy  a potom do Sankt Peterburgu, kde sa Mendelejev ako šestnásťročný zapísal na univerzitu. V roku 1869 usporiadal 62 vtedy známych chemických prvkov do periodickej tabuľky podľa ich vlastností a atómovej hmotnosti. V tabuľke nechal voľné miesto pre doposiaľ neznáme prvky, a keď boli tieto prvky – gálium, germánium a skandium – objavené, jeho sláva sa rozšírila po celom svete.

Mendelejev napísal vyše 250 vedeckých článkov a niekoľko významných učebníc chémi, ktoré sa dlho používali.

 

Meyer Julius von (1830-1895)

Nemecký vedec Julius von Meyer získal hodnosť fyzika roku 1854. Začal však pracovať v oblasti chémie. Roku 1864 publikoval významnú učebnicu a o štyri roky neskôr sa stal profesorom chémie v Karlsruhe. Asi v polovici 60. rokov 19. storočia si Meyer všimol, že vlastnosti ťažkých chemických prvkov závisia od ich atómovej hmotnosti. Zostavil periodickú tabuľku prvkov, no odvahu na jej publikovanie našiel až v roku 1870, rok po tom, čo svoju tabuľku prvkov publikoval Mendelejev. Roku 1876 sa Meyer stal prvým profesorom chémie na tübingenskej univerzite.

 

Priestley Joseph (1733-1804)

Anglický duchovný Joseph Priestley sa začal zaujímávat o vedu až v roku 1766, keď sa strefil s Benjaminom Franklinom. Priestley inšpirovaný Franklinom urobil svoj prvý objav, že grafit je svojim vodičom elektriny. V objavoch pokračoval a opísal vlastnosti niekoľkých plynov vrátane kyslíka (ktorý objavil v roku 1774), oxidu dusnatého a oxidu uhličitého. Dokázal, že kyslík je dôležitý  pre zvieratá a že ho vylučujú rastiny na slenčnom svetle. Priestley podporoval Francúzsku revolúciu a americkú nezávislosť. V roku 1791 vyhorel  do základov jeho kostol i dom a v roku 1794 unikol ďalšiemu prenasledovaniu útekom do USA.

 

Pauling Linus (1901-1994)

Americký vedec Linus Pauling si zarábal na štúdium učením v kurzoch. Za 70 rokov svojho  výskumu dokonale zvládol röntgenovú kryštalografickú metódu na zisťovanie stavby chemických látok. Skúmal stavbu zložitých bielkovín a zistil, že nedostatok červených krviniek zapríčiňuje genetická chyba. Ako prísny odporca jadrových zbraní dostal v roku 1962 Nobelovu cenu mieru.

 

Perkin William (1838-1907)

Angličan William Perkin bol počas štúdia na kráľovskom chemickom kolégiu na veľkonočných prázdninách, keď urobil prekvapujúci náhodný objav. Ako osemnásťročný sa pokúšal vyrobiť chinín, ktorý bol v tom čase jediným známym liekom proti malárii. Namiesto tohto sa mu však podarilo vyrobiť prvé syntetické farbivo na svete. Perkin založil v roku 1857 neďaleko Londýna továreň a začal s výrobou umelých farbív. Roku 1874 továreň predal, ako boháč odišiel do penzie. Zvyšok svojho života zasvätil vedeckému výskumu a objavil spôsob výroby voňaviek.

 

Scheele Carl (1742-1786)

Scheele sa narodil v chudobnej švédskej rodine a mal len formálne vzdelanie. Všetky poznatky o chémii získal z praktických pokusov, ktoré väčšinou uskutočňoval vo svojej lekárni v rodnom meste Koping. Roku 1774 ako prvý objavil kyslík, ale pretože výsledky svojej práce nepublikoval, objav bol pripísaný Josephovi Priestleymu. Scheele objavil aj jedovatý plyn chlór, ktorý sa používa na výrobu plastov a na dezinfekciu vody.

 

Vyučovanie chémie v minulosti

Chémia - veda o vnútornej stavbe a vlastnostiach látok, o reakciách, ktorými sa jedny látky menia na iné a o sprievodných javoch chemických reakcií; učebný predmet, súčasť všeobecného a odborného vzdelávania. Počiatky chemického vzdelávania na Slovensku siahajú do druhej polovice 18. storočia, keď pri Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Bystrici bola založená prvá katedra chémie, mineralógie a metalurgie. V súvislosti s činnosťou akadémie sa roku 1786 konal v Sklených Tepliciach 1. medzinárodný zjazd prírodovedcov na svete.

Chémia sa systematicky začala vyučovať v druhej polovici 19. storočia na reálkach, reálnych gymnáziách a meštianskych školách. Za prvej Československej republiky, v roku 1921, vznikla Vyššia škola chemická v Banskej Štiavnici. Po roku 1945 s rastúcim rozvojom chemickej vedy, výroby a ich významom v národnom hospodárstve rozširovalo a špecializovalo sa štúdium chémie najmä na stredných odborných a vysokých školách.

 

Použitá, doporučená a citovaná literatúra

Ľudia, ktorí zmenili svet, Ottovo nakladatelství, 2004.

Rozum do vrecka 2, Neografia, Martin 1992.

Školský lexikón, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992.

Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, James Hughes, Mladé letá, 2002.

Vládcovia nevšedných možností (slávni chemici), Ján Krajčík, Mladé letá, 1975.